Vitamín D posilňuje aj naše srdce

Uverejnené 8:00
vitamin-D-posilnuje-aj-nase-srdce

Choroby srdcovocievneho systému sú v súčasnosti v rozvinutých krajinách na prvom mieste úmrtnosti mužov aj žien starších ako 35 rokov. Aj preto dnes patrí štúdium príčin tohto stavu k zásadným otázkam medicíny.

Vitamín D je hormónom uplatňujúcim sa v etiopatogenéze veľkého množstva chorôb a výsledky mnohých štúdií poukazujú na to, že jeho nedostatok má súvislosť aj s kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Chýbajú však dlhodobé štúdie, ktoré by dokázali, ako suplementáciou (dopĺňaním) vitamínu D tento nepriaznivý stav ovplyvniť.

Máme to aj vo svojich rukách

Niektoré rizikové faktory vzniku srdcovocievnych ochorení sú neovplyvniteľnévyšší vek, mužské pohlavie, genetické faktory.

Mnohé rizikové faktory sú však ovplyvniteľnéfajčenie, zvýšená koncentrácia cholesterolu, artériová hypertenzia, obezita, diabetes mellitus, nízka pohybová aktivita, stres.

Môže byť jedným z ovplyvniteľných rizikových faktorov srdcovocievnych ochorení aj nedostatok vitamínu D?Vo svetle výskumov, ktoré hovoria, že až 25 – 58 % dospelej populácie trpí nedostatkom vitamínu D, sa stala táto téma diskutovanou v medicínskej literatúre a na odborných stretnutiach vo všetkých kútoch sveta.

V skratke:

Vitamín D je pravdepodobne jeden z najstarších vitamínov, existuje už viac ako 750 miliónov rokov.
Vitamín D je spoločné označenie pre látky, ktoré vznikajú z provitamínu D. V tele je prítomný v dvoch formách, ktoré sa odlišujú spôsobom vzniku, ale v organizme majú prakticky zhodný metabolizmus.
Pôsobením ultrafialového žiarenia vzniká vitamín D3 (cholekalciferol), v potrave sa nachádza (síce v menšom množstve) vitamín D2 (ergokalciferol).
K vytvoreniu 3000 IU (medzinárodných jednotiek) vitamínu D3 v koži stačí denná expozícia predlaktí a dolných končatín v čase 5 – 10 minút.
Vitamín D2 sa v potrave nachádza v najväčšom množstve v rybách, mlieku, vajciach, mliečnych produktoch, vo fortifikovaných (o vitamín D obohatených) potravinách.
Ak je vitamín D podávaný perorálne, jeho denná dávka je odhadovaná na 400 IU, u osôb starších ako 70 rokov 800 IU.

Hoci je vitamín D v organizme prioritne dôležitý pre správne vstrebávanie vápnika a fosforu v čreve a reguláciu kostnej mineralizácie, v posledných rokoch sa intenzívne diskutuje o jeho dôležitosti v mnohých ďalších súvislostiach. Dnes sa už nepochybuje o jeho dôležitej úlohe v celom systéme organizmu – podporuje imunitný systém, má protirakovinové účinky, pomáha udržiavať psychické zdravie a pod. Má vplyv aj na kardiovaskulárny systém.

Z histórie:

Prvé poznatky o vzťahu vitamínu D a kardiovaskulárnych ochorení boli publikované už pred 30 rokmi a zaoberali sa vyšším sezónnym výskytom tohto typu ochorení v zimných mesiacoch, ktoré sa dávali do súvislosti s menšou intenzitou slnečného žiarenia. Po rokoch nezáujmu o problematiku sa tejto téme začala venovať pozornosť v roku 2005, keď bol publikovaný prehľadný článok o doterajších poznatkoch o možnom vzťahu vitamínu D k známym rizikovým faktorom aterosklerózy a ku kardiovaskulárnym ochoreniam, ktoré sú s ním spojené.

Na význam vitamínu D a jeho nedostatku ako jednej z príčin vzniku kardiovaskulárnych chorôb upozornil, okrem výsledkov mnohých rozsiahlych serióznych štúdií, aj nález receptorov vitamínu D (VDR) v jadrách mnohých buniek tohto systému – v kardiomyocytoch, v bunkách hladkého svalstva ciev, endotelových bunkách ciev a pod.

V skratke:

K nízkej hladine vitamínu D prispievajú niektoré rizikové faktory – starší vek (nad 70 rokov), nedostatočná expozícia slnečnému žiareniu, zimné obdobie, smog, fajčenie, obezita, poruchy vstrebávania, ochorenia obličiek a pečene, užívanie určitých druhov liekov.

Bežné rizikové faktory vysvetľujú len 80 % kardiovaskulárneho rizika. Epidemiologické a experimentálne štúdie v posledných rokoch dokazujú, že nízka hladina vitamínu D hrá úlohu pri vzniku kardiovaskulárnych chorôb, ako sú ochorenia periférnych artérií, ischemická choroba srdca, zlyhanie srdca, kardiomyopatie, ochorenia srdcových chlopní, mozgová cievna príhoda, hypertenzia.

Výsledky výskumov

Vysvetlenie pôsobenia vitamínu D v kardiovaskulárnom systéme je pre laika zložité.
Jasnejšou rečou sa mu prihovoria výsledky výskumov.

M. A. Šašinka a Katarína Furková v knihe „Slnečný“ vitamín – Pandémia nedostatku vitamínu D, v kapitole Vitamín D a srdcovocievne choroby uvádzajú napríklad výsledky štúdie u 9491 chorých s dokázanou deficienciou (nedostatkom) vitamínu D, ktoré priniesli presvedčivé potvrdenie hypotézy, že práve tento nedostatok je spojený so srdcovocievnymi ochoreniami. Úprava koncentrácie vitamínu D u chorých ľudí dokázala znížiť počet kardiovaskulárnych príhod o 30 % až na 6 rokov. Chorí, u ktorých zostali hladiny koncentrácie vitamínu D nízke, mali štatisticky významne vyšší počet úmrtí na choroby koronárnych artérií, infarkt myokardu, zlyhanie srdca, akútne mozgové príhody a zlyhanie obličiek. Tento výskum potvrdil štatisticky významný výskyt srdcovocievnych chorôb pri nedostatku vitamínu D. (Grandi a spoluprac.: Vitamin D and cardiovascular disease, 2010.)

Výsledky ďalšej štúdie v univerzitnej nemocnici v Kansase (Vacek a spol.: Vitamin D deficiency and supplementation and relation to cardiovascular health, 2011.) z vyšetrení 10 899 pacientov zasa možno zhrnúť do týchto záverov:

Pacienti, ktorí mali významne znížené koncentrácie vitamínu D, majú v porovnaní s osobami s normálnou hladinou vitamínu D v krvi:

  • dvojnásobnú pravdepodobnosť, že ochorejú na cukrovku,
  • 40 % pravdepodobnosť, že budú mať artériovú hypertenziu,
  • asi 30 % pravdepodobnosť vzniku kardiomyopatie.

Najzávažnejším výsledkom štúdie však bolo zistenie, že pri nedostatku vitamínu D je trojnásobne vyššia pravdepodobnosť úmrtia v porovnaní s osobami bez deficiencie vitamínu D. Ak však tieto „rizikové“ osoby dostávali suplementáciu vitamínu D, zistilo sa, že riziko smrti sa znižuje až o 60 %.

Slnko chráni aj naše srdce

slnko-chrani-srdce

Každý výskum o vzťahu vitamínu D a kardiovaskulárneho ochorenia je zameraný na špecifickú oblasť, ich výsledky teda nie sú zovšeobecniteľné do záverečného resumé.

Je však jasné, že vzťah medzi dostatočnou koncentráciou vitamínu D v organizme a parametrami srdcovocievneho systému existuje. Vplyv vitamínu D na kardiovaskulárnu mortalitu (úmrtnosť) však nie je stále jednoznačne doložený, preto podľa odborníkov nie je možné jednoznačne odporúčať jeho preventívne podávanie.

Aj keď sa to môže zdať pritiahnuté za vlasy, autori mnohých výskumov sa domnievajú, že aj taká zdanlivá banalita, akou je stále kratší čas, ktorý trávime na slnku, je významným faktorom stúpajúceho výskytu srdcovocievnych chorôb. Ich prísne kritériá požadujú najmenej 20-minútovú dennú expozíciu celého tela slnečnému žiareniu. A pred primeraným slnečným žiarením by sa nemali skrývať ani budúce mamičky a deti, pretože mnohé epidemiologické pozorovania svedčia v prospech faktu, že nedostatok vitamínu D u matky a novorodenca môže viesť k srdcovým chorobám v neskoršom veku. Príčina toho mechanizmu doteraz nie je známa.

Pár slov na záver:

Dostupné údaje z literatúry jednoznačne preferujú názor, že nízka sérová koncentrácia kalcidiolu (metabolit vitamínu D) znamená pre pacienta zvýšené riziko kardiovaskulárnych chorôb. Ako uvádzajú M. A. Šašinka a K. Furková v publikácii Slnečný vitamín, štatistické údaje z USA (z komplexnej štúdie NHANES) napríklad ukazujú, že nedostatok vitamínu D v populácii zvyšuje celkovú úmrtnosť až o 26 %. Dospelí ľudia so zníženými sérovými koncentráciami kalcidiolu majú štatisticky významnejšiu pravdepodobnosť chorôb kardiovaskulárneho systému vrátane chorôb koronárnych artérií, zlyhania srdca, mozgových cievnych príhod a chorôb periférnych artérií. Štúdia ale opakovane upozorňuje na fakt, že nižšia telesná aktivita s hypovitaminózou úzko súvisí, pretože znamená kratší pobyt na slnku.

Treba však zdôrazniť, že napriek tomu, že dnes už existuje množstvo dôkazov o vzťahu nedostatočnej koncentrácie vitamínu D a kardiovaskulárnych ochorení, doposiaľ ich nemožno zovšeobecňovať a na objasnenie vzťahu vitamínu D a srdcovocievnych chorôb bude potrebných ešte veľa výskumov a štúdií.

Zatiaľ nie je stále jasné, koľko vitamínu D by bolo treba na zníženie rizika chorôb srdca a ciev. Príliš vysoké množstvo vitamínu D v krvi môže totiž, naopak, poškodiť cievy a srdce tým, že zvýši množstvo vápnika v krvnom obehu.

My však výsledky budúcich výskumov môžeme predbehnúť a pre svoje zdravie robiť všetko už teraz. Nevyhýbať sa dostatočnému pobytu na slnku, vyhýbať sa ovplyvniteľným rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení a nezanedbávať najmä zdravú stravu a dostatok pohybu!

 

 

Zdroje:

http://zdravi.euro.cz/clanek/postgradualni-medicina-priloha/vitamin-d-a-kardiovaskularni-onemocneni-464683

https://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2012/04/06.pdf

M. A. Šašinka, Katarína Furková: „Slnečný“ vitamín – Pandémia nedostatku vitamínu D, Herba, Bratislava 2012.

 

Najnovšie články