Vitamín D a osteoporóza

Uverejnené 0:23
osteoporoza

V Európskej únii pribudne v dôsledku osteoporózy každých 30 sekúnd nová zlomenina!

Vitamín D a zdravie kostí

… alebo prečo sa vápnik a D-éčko potrebujú?

Vitamín D hrá nezastupiteľnú úlohu v zdraví našich kostí.

Primárne je potrebný pre dobré vstrebávanie a využitie vápnika v tele. Obmedzuje jeho stratu obličkami a stimuluje premenu a prestavbu  kostí.

Sekundárne zvyšuje vstrebávanie fosforu  v čreve, čím sa zlepšuje ukladanie vápnika do kostí. Takto sa okrem vápnika využije aj fosfor, ktorý je takisto potrebný na výstavbu kostí.

Nedostatok vitamínu D má nepriaznivé vplyvy na zdravie kostí. Štatistiky hovoria, že bez vitamínu D sa v organizme vstrebe len 10 – 15% kalcia a 60% fosforu obsiahnutého v potrave.

Zdravý, 70 kilogramov vážiaci, človek má v tele 1200 – 1300 g vápnika, teda 1 – 2 %  celkovej hmotnosti tela. (podľa Šašinka, Furková: Slnečný vitamín)

Vápnik je základným prvkom kostnej štruktúry a poskytuje kosti tvrdosť. Okrem toho však plní v organizme aj ďalšie významné funkcie, napr. v svalovej kontrakcii, v nervovom prenose pod.

Vápnik prijímame potravou a jeho najdôležitejšími zdrojmi sú mlieko a mliečne výrobky. Obsahujú ho aj celozrnný chlieb, orechy, mäso, slivky, marhule a pod.

Zdroje vitamínu D

Vitamín D vzniká prirodzenou cestou v koži pôsobením ultrafialového žiarenia, odkiaľ sa transformuje krvou do celého tela. Účinným sa stáva premenou v pečeni a obličkách na metabolity – kalcidiol a kalcitriol.

Za normálnych okolností tvorba vitamínu D v koži pokrýva potreby organizmu. Výskumné zistenia uvádzajú, že na získanie dostatočnej dávky vitamínu D denne stačí hodinový pobyt na slnku, bez nutnosti opaľovania celého tela. Životný štýl však dnes vedie k tomu, že ľudia prežívajú väčšinu času v uzatvorených priestoroch a trpia nedostatkom vitamínu D.

Vitamín D sa nachádza aj v potravinách: v morských rybách, vo vajciach, obsahuje ho aj kakao, smotana a pod. Pri nedostatku vitamínu (v období nedostatku slnečného žiarenia, či pri rizikových skupinách – napr. starších ľuďoch s obmedzenou pohyblivosťou) je nutné podávať ho v liekovej forme.

1000 – 1200 mg – odporúčaný denný príjem vápnika u dospelých na udržanie zdravej kosti,

800 – 1000 IU    – odporúčaný denný príjem vitamínu D u dospelých na udržanie zdravej kosti.

(podľa Spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí, o.z. Slovenskej lekárskej spoločnosti)

kampan-vitabalans-2016-1

Kosť je živé tkanivo

Kosti sú, tak ako všetky bunky nášho organizmu, živým tkanivom, ktoré potrebuje našu starostlivosť.

Kostná hmota je tvorená v 30% základnou organickou hmotou a v objeme 70% vápenatými soľami, ktoré ju spevňujú. Organickú hmotu tvoria predovšetkým kolagénové vlákna; anorganickú zložku kosti (ktorá jej dodáva mimoriadnu tvrdosť) najmä vápnik a fosfát.

Kostná hmota sa neustále obmieňa a počas života človeka v nej prebiehajú dva navzájom späté procesy – odbúravanie a novotvorba.

 

Vo fáze rastu a dospievania organizmu prevažuje novotvorba kostnej hmoty, po 35. roku života však nastáva prevaha procesu odbúravania kostnej hmoty a kostná hmota postupne ubúda. Kostné bunky strácajú vitalitu a ich aktivita je znížená.

Po 65. roku života nastáva úbytok kostnej hmoty u oboch pohlaví, u žien po menopauze, vďaka postmenopauzálnemu poklesu hladiny estrogénov, výraznejšie. Štatistiky uvádzajú, že každá žena pred dovŕšením 65. roku života stráca najmenej jednu tretinu kostnej hmoty. Znížené množstvo kostnej hmoty pod normálnu hranicu sa nazýva osteoporóza.

Kostné choroby z nedostatku vitamínu D:

  • rachitída
  • osteomalácia
  • osteopénia nedonosených detí
  • osteoporóza
  • hypervitaminóza D

(podľa M.a.Šašinka, K.Furková: Slnečný vitamín, Herba 2012)

 

Čo je osteoporóza?

Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je osteoporóza systémové ochorenie kostry, ktoré sa definuje ako zníženie obsahu kostnej hmoty a narušenie mikroarchitektúry kostného tkaniva zapríčiňujúce zvýšenú krehkosť, z čoho vyplýva zvýšené riziko zlomenín už pri minimálnom úraze.

Tichý zlodej kostí

Osteoporóza predstavuje v súvislosti so zvyšujúcim sa vekom populácie v súčasnosti závažný medicínsky, ale aj sociálno-ekonomický problém. Náklady na diagnostiku a liečbu osteoporózy, vrátane liečby zlomenín a ich dôsledkov totiž dosahujú stále vyššie sumy a neustále rastú.

Podľa  publikácie Slnečný vitamín: Pandémia nedostatku vitamínu D (M.A.Šašinka, K. Furková) patrí osteoporóza u osôb starších ako 50 rokov k najčastejším príčinám zlomenín a výskyt tohto ochorenia sa presúva aj do nižších vekových kategórií.

kampan-vitabalans-2016-2

Varovné štatistiky

O tom, že zdravie kostí netreba podceňovať ani z osobného, ani zo spoločenského pohľadu významne hovoria aj náhodne vybrané štatistiky o osteoporóze:

  • V Európskej únii pribudne každých 30 sekúnd v dôsledku osteoporózy nová zlomenina!
  •  Ročné náklady na hospitalizáciu pacientov s osteoporotickými zlomeninami v Európskej únii predstavujú 4,5 mil Eur.
  • Udáva sa, že 55% osôb starších ako 50 rokov má osteoporózu alebo osteopéniu, teda aj vysoké riziko zlomenín.
  • Odhaduje sa, že rizikom osteoporotickej zlomeniny je ohrozená každá tretia žena a každý tretí muž nad 50 rokov.
  • Medzi najčastejšie zlomeniny patria zlomeniny kostí predlaktia, zlomeniny stavcov, zlomeniny ramennej, či stehenných kostí.
  •  Najobávanejšou zlomeninou je zlomenina krčka stehennej kosti. Pokiaľ sa tento typ zlomeniny vo svete vyskytol v roku 1990 1,7 milióna krát, v roku 2050 sa ich očakáva až 6,3 milióna.
  •  Zlomenina krčka stehennej kosti je na 7. mieste najčastejších príčin úmrtí hospitalizovaných pacientov v SR.
  •  Riziko zlomeniny krčka stehnovej kosti u ženy je väčšie ako riziko rakoviny prsníka, maternice a vaječníka spolu.
  • Riziko zlomeniny krčka stehnovej kosti u muža je väčšie ako riziko rakoviny prostaty.

(podľa Spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí)

Prečo vzniká osteoporóza?

Presné príčiny vzniku osteoporózy nie sú známe.

  • Je však zrejmé, že k ubúdaniu kostnej hmoty dochádza s pribúdajúcim vekom u každého človeka, čím vzniká tzv. senilná osteoporóza.
  •  U žien podporuje jej skorší nástup menopauza a s ňou spojený nedostatok ženských pohlavných hormónov. Asi u tretiny žien sa vyvinie tzv. postmenopauzálna osteoporóza.
  •  Odborná literatúra uvádza, že až 2/3 ochorení sú podmienené genetickými predispozíciami jedinca.
  • Proces rednutia kostí podmieňujú aj iné chronické ochorenia (napr. reumatické choroby, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním, ochorenia pečene, obličiek, cukrovka 1.typu, nádorové ochorenia a pod.).
  • Osteoporózu podporuje aj konzumácia určitých liekov (napr. hormóny nadobličiek a štítnej žľazy, lieky na úpravu krvnej zrážavosti, chemoterapeutiká pri onkologických ochoreniach, lieky proti kŕčom a pod.).
  • Medzi neovplyvniteľné faktory patrí aj malá a štíhla postava, slabé kosti, BMI<19 kg/m 2, (tzv. konštitučný faktor), tzn., že u obéznejších žien sa osteoporóza vyskytuje menej často.
  • Za významný faktor podmieňujúci nástup ochorenia odborníci pokladajú aj nezdravý životný štýl, charakterizovaný najmä nedostatkom pohybu. Pri sedavom spôsobe života, bez opakovaného zaťažovania kostí pohybom, dochádza totiž k narušeniu výživy kostí.
  • Dokázateľné však je, že ochorenie vzniká v dôsledku nedostatku látok potrebných na stavbu kostí, spomedzi ktorých k najdôležitejším patria: vápnik, fosfor, vitamín D!

Osteoporóza najskôr nebolí!

Po 35. roku života nastáva v kostnom metabolizme prevaha procesu odbúravania kostnej hmoty na úkor jej tvorby. Osteoporóza je vlastne výsledok nerovnováhy medzi tvorbou a odbúravaním kosti a ochorenie svoj prívlastok „tichý zlodej“ získalo aj preto, že dlhšiu dobu prebieha bez zjavných príznakov a ťažkostí. V dôsledku straty kostnej hmoty sa však postupne narúša štruktúra kosti a vďaka „riedkemu“ kostnému tkanivu sa kosť stáva krehkou a lámavou, aj bez dramatického úrazu.

Varovné signály:

  • bolesti chrbta,
  • bolesti dlhých kostí,
  • zníženie telesnej výšky o viac ako 3 cm,
  • hrbenie sa v oblasti hrudnej časti chrbtice,
  • zlomeniny aj pri neadekvátnom úraze (pošmyknutie, zakopnutie).

Diagnostika osteoporózy

Diagnostika ochorenia prebieha na základe hodnotenia podrobného anamnestického vyšetrenia a výsledkov laboratórnych vyšetrení, medzi ktoré patria: röntgenologické vyšetrenie, laboratórne vyšetrenie krvi a moču, denzitometrické vyšetrenie – vyšetrenie hustoty kostí.

Pri obyčajnom röntgenovom vyšetrení nie je možné osteoporózu zistiť, pokiaľ nedôjde k úbytku kostnej hmoty najmenej o 20 až 30 percent.

Denzitometria stanoví množstvo kostnej hmoty (denzitu kostí), dokáže odhaliť aj včasné štádiá rednutia kostí a je dôležitá na zistenie, či na udržanie kostnej hmoty je nutné užívať lieky, aby nedochádzalo k ďalším stratám kostnej hmoty, taktiež aby sa znížilo riziko zlomenín.

Liečba osteoporózy

Liečba osteoporózy je dlhodobá a spočíva v užívaní liekov proti osteoporóze  a v dodržiavaní zásad zdravej životosprávy.

Účinok liekov proti osteoporóze spočíva jednak v brzdení odbúravania kostí a v podpore ich novotvorby.

Správna výživa spočíva predovšetkým v dostatočnom prísune vápnika ako základnej zložky stavby kosti, pri rešpektovaní optimálneho pomeru základných živím v strave. Ďalším nevyhnutným predpokladom je dostupnosť vitamínu D, najmä jeho aktívnych foriem.

Prevencia osteoporózy je účinnejšia ako jej liečba!

Aj v životných obdobiach, keď nám naše kosti ešte dobre slúžia by sme mali pamätať na fakt, že prevencia možnej osteoporózy je oveľa účinnejšia, lacnejšia a emocionálne šetrnejšia ako liečba jej dôsledkov, ktoré bývajú vo vyššom veku často už nezvratné.Medzi jej najdôležitejšie zložky patria: pohyb, správna výživa a životospráva!

Pohyb:

  • Primeraná záťaž kostného tkaniva je najlepším prirodzeným prostriedkom udržania pevnosti kostí. Pohybová aktivita je nesmierne dôležitá už od útleho detstva, pretože kostná hmota sa buduje aj vďaka záťaži kostí. Telesný pohyb primeraný veku však v každom životnom období podporuje tvorbu kostí a brzdí odbúravanie kostnej hmoty. Aj keď nie je presne stanovená optimálna denná dávka pohybu, všeobecne sa hovorí aspoň  1– 2 kilometrovej prechádzke u dospelého človeka denne.

 

Výživa:

  • Dostatočný prísun vápnika v potrave (ale aj iných látok potrebných na stavbu kostí – fosfor, horčík, vitamíny C a K, stopové prvky) by mal byť podmienený dostatočnými zásobami vitamínu D v organizme, pretože práve vitamín D umožňuje vstrebávanie a využitie vápnika v organizme.
  • Ak nedokážeme získať množstvo vápnika z prijatej stravy a dostatočné množstvo vitamínu D zo slnečného žiarenia, musíme ich dennú dávku dopĺňať prostredníctvom výživových doplnkov s obsahom kalcia a vitamínu D.

 

K správnej životospráve patrí aj:

  • vylúčenie nadmernej konzumácie alkoholických nápojov, fajčenia, pitia väčšieho množstva kávy, obmedzovanie toxických vplyvov prostredia.

 

Osteoporóza je chronickým ochorením, ktorému sa dá predchádzať a dostatočný príjem vitamínu D patrí k jedným z najvýznamnejších preventívnych opatrení.

http://www.praktickelekarenstvi.cz/pdfs/lek/2011/02/03.pdf

http://www.zdravie.sk/choroba/27702/osteoporoza

http://www.osteoporoza.sk/pacienti/vyziva/vitamin-d/

MUDr. Pavol Masaryk: Osteoporóza, sprievodca ochorením, Liek pre Vaše zdravie, február 2016

Miroslav A.Šašinka, Katarína Furková: Slnečný vitamín, Herba 2012)

 

 

Najnovšie články