Kto najviac potrebuje vitamín D?

Uverejnené 19:37
kto-najviac-potrebuje-vitamín-D

Nedostatok D-éčka – problém nás všetkých

Vitamín D sa dá získať jednoducho, rýchlo a zadarmo. Prostredníctvom slnečného žiarenia, si ho organizmus dokáže vytvoriť až 90 %.

Je paradoxom modernej doby, že „skrývaním sa pred slnkom“, dnes celosvetovo dochádza k epidémii nedostatku vitamínu D vo všetkých vekových skupinách, a rovnako u zdravých, aj chorých ľudí. Najnovšie odhady hovoria, že vo svete trpí nedostatkom vitamínu D až 50 % populácie.

Prečo máme nedostatok D-éčka

Vitamín D získavame zo slnečného žiarenia (90 %), pričom v slnečných mesiacoch roka si ho organizmus „vyrába“ aj do zásoby. Táto zásoba však vydrží iba dva-tri mesiace. Pomocou stravy, ktorá je obohatená o vitamín D (sardinky, losos, treska, pečeň, vaječný žĺtok), si organizmus nedokáže vitamín dopĺňať na sto percent.

Zdravý človek, ktorý vystavuje pokožku tela primeraným dávkam vitamínu D, nepotrebuje zvyšovať príjem vitamínu D prostredníctvom stravy alebo výživových doplnkov. Nedostatok vitamínu D ho však ohrozuje v zimných mesiacoch, keď je slnečné žiarenie nedostatočné.

Komplikovanejšia situácia je v prípade rizikových skupín, ohrozených nedostatkom vitamínu D. Výsledky výskumov posledných rokov ukazujú, že týchto ľudí je oveľa viac, ako sa v minulosti predpokladalo.

A kto najviac potrebuje vitamín D?

kto-najviac-potrebuje-vitamín-D-tehotenstvo

Rizikové skupiny

Tehotné a dojčiace ženy

Dostatočný prísun vitamínu D v tehotenstve, zabezpečuje optimálne fungovanie metabolických dejov v organizme. Vitamín D je nevyhnutný pre dobré zdravie matky aj plodu.

Nedostatok vitamínu D u tehotných žien, môže byť príčinou pomalšieho rastu plodu, nízkej hladiny kalcia, krivice a defektov zubnej skloviny, či nízkej pôrodnej váhy novorodenca. Navyše so sebou prináša riziká predčasného pôrodu a závažnej eklampsie.

Okrem akútnych dôsledkov v gravidite, môže mať nedostatok vitamínu D závažný vplyv aj na chorobnosť dieťaťa v ďalšom živote. Je preukázané, že nedostatok vitamínu významne ovplyvňuje vývin mozgu a iných orgánov, a je tiež spojený s možným vznikom viacerých chronických chorôb (napr. srdcových chorôb, sclerózy multiplex, cukrovky, karcinómov a pod.).

Odporúčané dávky: Tehotným ženám sa odporúča prijať denne 800 IU vitamínu D, alebo v poslednom trimestri 1 000 IU vitamínu D denne.

Novorodenci a dojčatá

Zásoby vitamínu D, ktoré si dieťa prinesie na svet z tela matky, vystačia približne na 8 týždňov. Pretože materské mlieko má pomerne nízky obsah vitamínu D (približne 20 – 80 IU/l), v rámci prevencie rachitídy je na Slovensku (už do druhého týždňa života dieťaťa) zavedený systém podávania vitamínu D vo forme kvapiek, po dobu dvoch rokov, pokiaľ denná strava neobsahuje aspoň 400 IU/24 h. Tento životný úsek je v živote dieťaťa veľmi dôležitý, pretože množstvo vitamínu D v organizme rozhoduje o kvalite budúceho zdravia.

Okrem predchádzania rachitídy, ovplyvňuje vitamín D u detí vývoj imunitného a nervového systému. Nedostatok D-éčka môže viesť k spomaleniu rastu, svalovej slabosti, k častým respiračným ochoreniam.

Nedostatok vitamínu D od útleho detstva sa v neskoršom veku spája so zvýšením rizika výskytu kardiovaskulárnych ochorení, obezity, onkologických ochorení a pod.

kto-najviac-potrebuje-vitamín-D-dojča

Rastúci a vyvíjajúci sa organizmus

Výskumy zistili u slovenských detí a adolescentov nízke koncentrácie vitamínu D vo všetkých vekových skupinách, okrem detí do druhého roku života. V období intenzívneho rastu v detstve a dospievaní, vzniká nedostatok vitamínu D ľahko – najmä preto, že výstavba kostí vyžaduje zvýšený prísun kalcia, čím stúpajú nároky na potrebu vitamínu D. K faktorom, ktoré spôsobujú nedostatok vitamínu D u detí, patrí aj nedostatok pohybu na slnku a obezita.

Odporúčané dávky: Za adekvátnu saturáciu organizmu vitamínom D, sa považuje koncentrácia kalcidiolu v krvi nad 30 ng/ml. Na dosiahnutie a udržanie optimálnej hodnoty v sére, je potrebná denná tvorba alebo príjem 400 až 200 IU cholekalciferolu. Treba však zdôrazniť, že určenie správnej dávky závisí od veku, ročného obdobia a od východiskovej hladiny kalcidiolu v krvi.

Ženy po menopauze

Vitamín D je nenahraditeľným prvkom v zložitom systéme udržiavania rovnováhy vápnika a fosforu v organizme. Jeho nedostatok sa v období klimaktéria podpisuje pod rýchlejší nástup odbúravania kostnej hmoty, ktorý podľa odborných údajov môže dosahovať úbytok až 7 % ročne.

Vitamín D pôsobí prospešne na celý organizmus. Nedostatok vitamínu súvisí so zvýšeným rizikom výskytu cukrovky, zvýšeného krvného tlaku, infekčných ochorení, sklerózy multiplex, srdcovo-cievnych ochorení, onkologických ochorení, ale aj zníženej funkcie obličiek. Dostatok vitamínu D preto chráni ženy po menopauze, a to nielen pred nástupom osteoporózy, ale má protektívne účinky aj v prevencii iných závažných ochorení.

Odporúčaná dávka: V súčasnosti sa ženám v a po menopauze odporúča dávka až 800 IU (medzinárodných jednotiek) vitamínu D, spolu s dostatočným prísunom vápnika.

kto-najviac-potrebuje-vitamín-D-menopauza

Seniori

Nedostatkom vitamínu D trpia seniori z niekoľkých dôvodov:

  • koža už nie je schopná vyrábať dostatočné množstvo vitamínu D; vo veku 65 rokov je schopnosť kože syntetizovať vitamín D znížená až o 75 %;
  • zmenený životný štýl; obmedzenie pohybu na čerstvom vzduchu, a tým aj pobytu na slnku;
  • zmenené stravovacie návyky;
  • výskyt mnohých chronických ochorení.

Výrazný deficit vitamínu D bol pozorovaný u seniorov žijúcich v sociálnych zariadeniach, ktorí sa minimálne zdržujú na slnku.

Odporúčaná dávka: Na zachovanie fyziologického stavu kostného systému a na prevenciu pádov, sa pre osoby nad 70 rokov odporúča (ako minimum) 800 IU/24 h vitamínu D. Pre trvalé udržanie sérových koncentrácií kalcidiolu až 1500 – 2000 IU/24 h.

Chronicky chorí pacienti

Nedostatočná hladina vitamínu D (menej ako 25 μg/ml aktívnej 25-OH formy) je vysoko pravdepodobná u ľudí trpiacich súčasne dvomi a viacerými z nasledovných ochorení:

  • osteoporóza,
  • ochorenie srdca,
  • vysoký tlak,
  • autoimunitné ochorenia,
  • depresia,
  • chronický únavový syndróm,
  • chronická bolesť,
  • niektoré druhy rakoviny.

Pri uvedených ochoreniach (a najmä pri kombinácii viacerých) je opodstatnené, aby lekár zisťoval hladinu vitamínu D a nariadil podávanie doplnkov vitamínu D.

Vegetariáni a vegáni

Vegetariánstvo a vegánstvo sú najrozšírenejšími spôsobmi alternatívneho stravovania. Aj keď výskumy jednoznačne nepreukazujú ich vplyv na hladiny vitamínu D v organizme, vylúčenie stravy, obohatenej o vitamín D (ryby, mlieko), v kombinácii s nedostatočným pobytom na slnku, môže spôsobovať nedostatok vitamínu D.

Výživové doplnky sú vegetariánom a vegánom odporúčané len za predpokladu, že príjem vitamínu D je obmedzený.

kto-potrebuje-vitamín-D-obezita

Obézni ľudia

Vitamín D je rozpustný v tukoch, a aj u zdravých osôb sa ukladá v tukovom tkanive. U ľudí s nadváhou, či obezitou, sa do zmnoženej časti tukového tkaniva ukladá väčší podiel vitamínu D, kde je však funkčne neaktívny. Nadbytočnými kilogramami teda zbytočne prichádzame o podstatnú časť vzácneho D-éčka.

Hypovitaminóza vitamínu D sa zasa následne podpisuje pod vznik obezity. Výskumy ukazujú, že pri redukovaní hmotnosti u obéznych ľudí, rastie sérová koncentrácia vitamínu D v krvi.

Ľudia s tmavšou pokožkou

Vedeli ste, že nedostatkom vitamínu D trpia viac ľudia s tmavšou pokožkou?! Pigment v ich pokožke totiž pôsobí ako filter, a prepúšťa do organizmu menej slnečných lúčov.

Bledá pokožka je pri syntéze vitamínu D až 5-krát účinnejšia, ako tmavá. Platí teda, že ľudia s tmavou pokožkou, by sa mali vystavovať slnečnému žiareniu častejšie, než iní.

Dajte si zmerať hladinu vitamínu D

Pri rozhodovaní o potrebnosti suplementácie (dopĺňania) vitamínu D, je dôležitá hodnota sérových koncentrácií kalcidiolu (metabolit vitamínu D). Koncentrácia 25 (OH)D v sére sa zisťuje kontrolným odberom krvi.

Koncentrácia kalcidiolu v krvi kolíše podľa ročného obdobia – v rozmedzí od 20 do 75 μg/ml, pričom v zime sú hodnoty výrazne nižšie. Ak sú hodnoty nižšie ako optimálna hodnota 30 μg/ml, je potrebná saturácia organizmu vitamínom D,  a to prostredníctvom výživových doplnkov. Na udržanie optimálnych hodnôt, je potrebná denná tvorba alebo príjem 400 až 2000 IU cholekalciferolu.

Určenie správnej dávky odporúča lekár, a závisí od:

  • veku,
  • ročného obdobia,
  • aktuálneho zdravotného stavu,
  • východiskovej hladiny kalcidiolu.

kto-najviac-potrebuje-vitamín-D-meranie-hladiny

Hladina vitamínu D v krvi:

  • menej ako 50 μg/ml – nedostatočná hladina,
  • 50 μg/ml – 70 μg/ml – optimálna hladina,
  • 70 μg/ml – 100 μg/ml – terapeutická hladina,
  • viac ako 100 μg/ml – nadbytok,

Optimálna dávka vitamínu D (v medzinárodných jednotkách – IU) pre rôzne vekové kategórie:

  • dojčatá do 1. roku života  minimálna potreba 100 IU/24 h
  • deti menej ako jeden rok  minimálna potreba 600 IU/24 h,
  • dospelí vo veku 19 – 70 rokov  minimálna potreba 600 IU/24 h, optimálne 1500 – 2000 IU/24 h,
  • dospelí nad 70 rokov  minimálna potreba 800 IU/24 h, optimálne 1500 – 2000 IU/24 h,
  • tehotné a dojčiace ženy  minimálna potreba 600 IU/24 h, optimálne 1 500 IU/24 h.
 

Najnovšie články